Zlepenec

Zlepenec znamená aj zlepenina, niečo nerovnorodé spojené do jedného celku.

Zlepenec
Zlepenec z národného parku Death Valley.
Zaradenie	Usadená hornina
Hlavné minerály	kremeň, úlomky hornín, kalcit
Akcesórie	živce
Textúra	zrnitá (hrubozrnná)
Farba (y)	rôzna (podľa materskej horniny)

Zlepenec alebo konglomerát je označenie pre spevnený ekvivalent štrkov. Tento názov sa vzťahuje len horniny s prevahou opracovaných (zaoblených) úlomkov, na ostrohranné úlomkové usadené horniny sa používa názov brekcia.

Zlepence sú zložené z obliakov, jemnejšieho materiálu, ktorý vypĺňa medzery a cementu, obvykle chemického pôvodu. Ak sa jednotlivé obliaky navzájom nedotýkajú (sú v nej voľne uložené a obalené základnou hmotou), sú zvyčajne slabo prepracované (štruktúrne nezrelé). Zrelé zlepence obsahujú malé množstvo základnej hmoty a bývajú dobre vytriedené (pričom jednotlivé obliaky sa navzájom dotýkajú).

Cement býva zväčša kalcitový, kremitý, v arídnom prostredí železitý. Jeho zloženie závisí od chemického zloženia roztokov cirkulujúcich v sedimente. V prípade, že v zlepencoch prevláda základná hmota, jednotlivé obliaky bývajú často obalené ílom.

Obsah

[upraviť] Rozdelenie

Zlepence nie sú homogénna skupina sedimentov, rozdeľujú sa na základe viacerých kritérií (podľa miesta uloženia, podľa chemického zloženia cementu, podľa petrografického opisu úlomkov, štruktúry). Rozdelenie sa vzťahuje aj na štrky a brekcie.

[upraviť] Podľa pôvodu úlomkov

Podľa pôvodu úlomkov sa zlepence rozdeľujú na:

epiklastické zlepence - úlomky pochádzajú so zvetrávacích procesov
pyroklastické zlepence - vznikajú pri ukladaní sopečných produktov
kataklastické zlepence - vznikajú pri tektonických pohyboch zemskej kôry (zosuvoch, sklzoch, kolapsoch). V tejto skupine prevládajú ostrohranné úlomky - brekcie
impaktné brekcie - vznikajú v dôsledku meteoritických impaktov.

[upraviť] Podľa miesta sedimentácie

Podľa miesta litifikácie (spevnenia) sedimentu sa zlepence rozdeľujú na:

intraformačné zlepence - vznikajú rozrušením a následným spevnením už existujúcich sedimentov priamo v mieste sedimentačného bazénu. K takýmto procesom dochádza najčastejšie pod hladinou (mora, jazera). Jednotlivé úlomky nie sú väčšinou opracované, nakoľko ich transport je minimálny, často sa označjú aj ako intraformačné brekcie. Táto skupina zlepencov nie je veľmi rozšírená.
extraformačné zlepence - je to najvýznamnejšia časť zlepencov. Vznikajú zvetraním a následným odnosom zvetraného materálu na miesto sedimentácie.

[upraviť] Podľa štruktúry

ortozlepence - ich vnútorná stavba je tvorená kontaktami obliakov a hrubších zŕn. Neobsahuje zrná ílovej veľkosti, prípadne len stopové množstvá.
parazlepence sú zlepence, ktoré obsahujú viac jemnozrnného materiálu ako hrubých úlomkov (jednotlivé obliaky sú chaoticky rozmiestnené v základnej hmote). Takéto sedimenty pochádzajú zväčša z terigénneho (pevninského) prostredia (či už rôzne bahnotoky, alebo sedimenty glaciálneho pôvodu - tillity).

[upraviť] Výskyt

Zlepence, keďže ich materský sediment je pomerne veľký, sa vyskytujú neďaleko miesta zvetrávania (pokiaľ neboli odnesené tektonickými pohybmi). Najčastejšie sa vyskytujú v náplavových oblastiach riek, prípadne ľadovcov, ale aj v plytkých, príbrežných oblastiach morí a veľkých jazier.