Neolit

Neolit alebo mladá kamenná doba alebo mladšia kamennná doba (alebo lingvisticky nesprávne …doba kamenná) je historická epocha v dejinách praveku, v archeológii a vo vývoji ľudskej spoločnosti, ktorá nahradila ekonomiku predchádzajúcich období – paleolitu a mezolitu – založenú na love a zberačstve produktívnym hospodárstvom.

Obsah

[upraviť] Časové zaradenie

Európa 6 000/5 000/4 500/4 000 – 4 500/ 4 300/3 500 / 3 200 /2 500/2 300 pred Kr.
Slovensko 6000/5 000 – 4 000/3 900/3 300/3 200/2 900 pred Kr.
Levanta (asi prvé dediny na svete) 9 500 – 4 500 pred Kr.
Južná Anatólia 8 000 – 6 000/5 500 pred Kr.
Mezopotámia: 8 000 – 5 000 pred Kr.
Cyprus: 10 000/9 000 – 3 800 pred Kr.
Kréta: 6 000 – 4 000 pred Kr.
Saharský neolit 8 800 – 4 700 pred Kr.
Egypt (Dolný Egypt) 5 300 – 4 000 pred Kr.
Čína: 12 000 – 2 000 pred Kr. ., pričom ale to čo obyčajne definujeme ako začiatok „neolitu“ (prví poľnohospodári) bolo v skutočnosti okolo roku 8 000 pred Kr.
Japonsko: 10 000 – 300 pred Kr. (teda celá džómonská kultúra, niekedy sa však považuje za mezolit)
Indonézia: 4 000 – 3 000 pred Kr.
India : mehrgarhská kultúra 7 000 – 3 300 pred Kr., nálezisko Lahuradewa od 6200 pred Kr.

Celosvetová začiatok sa teda datuje na 10 tisíc / 8 tisíc rokov pred Kr. U nás sa odlišuje najmä vývoj v strednej Európe od vývoja na Blízkom Východe, kde nastáva neolit o 4 - 2 tisíc rokov skôr.

[upraviť] Charakteristika

[upraviť] Neolitická revolúcia

Neolit sa začal tzv. Neolitickou revolúciou - V neolite človek prírodu donútil, aby mu poskytla potrebné statky pre život: prestal byť koristníkom, základné prostriedky obživy začal kryť cieľavedomím pestovaním obilovín a chovom domáceho zvieratstva.

Ľudia objavili pravidelnosť striedania ročných období a biologických cyklov rastlín a zvierat, nastala domestikácia plodín a zvierat. Nastal prechod od lovu a zberu k poľnohospodárstvu a chovu. Základ obživy tvorí kopaničiarske alebo žiarové poľnohospodárstvo doplnené chovom dobytka (spaľovaním zbavovali pôdu porastov, kyprenie palicou, z kt. vznikol rýľ a motykou). Istejšia obživa upevnila rodové zriadenie s matriarchálnymi črtami.

Neolitická revolúcia neprebehla vo všetkých oblastiach zároveň, najprv najpriaznivejších podmienkach na Blízkom východe v oblasti úrodný polmesiac (od Cypru cez Malú Áziu, horný tok Eufrat a Tigris - po Egypt), v Prednej Ázii, na Ďalekom východe, v Severnej Amerike. Neskôr sa z juhovýchodnej Európy (z Balkánu cez Karpatskú kotlinu) dostala na Slovensko.

[upraviť] Iné

Neolit je súčasť kamennej doby, takže kameň bol stále ešte hlavnou zložkou na výrobu dokonale spracovaných nástrojov.

Deľba práce sa ešte nerozvinula, i keď muži a ženy vykonávajú odlišné práce, no osady si vyrábali všetko potrebné. Iba v niektorých oblastiach prevládol chov dobytka.

Nové hospodárske formy priaznivo ovplyvňovali život človeka a hlboko zasahovali do všetkých jeho sfér. Odzrkadlili sa napokon aj v populačnom raste, ktorý bol príčinou - v dôsledku existencie expanzívneho hospodárstva - rozsiahlej neolitickej kolonizácie, ktorá zasiahla pomerne skoro aj naše krajiny, odvtedy trvale osídlené; tým položil neolit základy ich kultúrneho obrazu.

Usilovnosť nositeľov neolitických poľnohospodárskych civilizácií, akceptovanie kultúrnych výdobytkov, ich pretváranie a dotváranie vedú ku koreňom dnešnej našej civilizácie, najmä európskej.

[upraviť] Nástroje

Používali sa nové dokonalejšie náradie:

kamenné nástroje (sekery, dláta, kliny) – obrúsené, neskôr prevŕtané
kosák
jednoduchý mlynček (jeden ploský, jeden guľový kameň s drsným povrchom)
namiesto drevených, kamenných nádob – tvarované a vypaľované hlinené nástroje = keramika (svedectvo kultúrneho vývoja)
jednoduché drevené tkáčske krosná - tkanie textílií z ľanu, vlny

[upraviť] Sídla a obydlia

Chov zvierat, pestovanie obilia si vyžaduje aby ostali na jednom mieste a budovali trvalé obydlia. Domy sú z hliny, dreva, kameňa, zo sušených tehál. Usadlí spôsob života spôsobil rýchle rozrastanie sa členov rodu, ktorí zaberajú nové úrodné oblasti. Dedinu ako sídlo rodu tvorí niekoľko domov širokých 5-7m, dlhých 6-45m, spočiatku boli neopevnené a v jednom dome bolo viac rodín.

[upraviť] Štáty

V Mezopotámii a Egypte sa v 4. tisícročí p.n.l. utvárali najstaršie štáty. Tamojšie pokročilé poľnohospodárstvo umožnilo obživu neroľníckeho obyvateľstva, vznikali prvé remeslá; utvárali sa vrstvy kňazov, bojovníkov, úradníkov.

[upraviť] Náboženstvo a umenie

Má niekoľko kultov: kult predkov, plodnosti zeme, matky = určuje sa podľa nej príslušnosť k rodu (postupnosť detí podľa matky – matriarchálna črta). Náboženstvo (počiatky v paleolite) je prvým pokusom o vysvetlenie sveta, čo pre nedostatok informácií vyúsťuje do bájí a povestí. Formuje sa teizmus (viera v božstvo). Pozorovanie skutočnosti má za následok poznávanie súvislostí niektorých javov (siatie, žatva) a stotožňovanie prírodných javov (dažde, búrky) s náboženskými predstavami, nadprirodzenými bytosťami.

Umenie sa zameriava iba na niektoré stránky života a vytvárali sošky žien (zobrazujú plodnosť = uctievanie). Výzdoba nádob, ktoré sa vyrábali v každej osade.

[upraviť] Periodizácia

[upraviť] Severná a stredná Európa

Uvedená je najbežnejšia alternatíva; roky neplatia pre všetky regióny; uvedený je aj eneolit (chápaný niekedy ako „konečný neolit“).

"protoneolit" [a podobné názvy] (6400/6100-5500 pred Kr.)
starý neolit (po angl. Early Neolithic):
- starý neolit I (5600/5500-5300 pred Kr.)
- starý neolit II (5300-5000 pred Kr.)
stredný neolit:
- stredný neolit I (5000-4400 pred Kr.)
- stredný neolit II / epirössen / medená doba I (4500-4200 pred Kr.)
mladý neolit *
neskorý neolit (po angl. Late Neolithic):
- neskorý neolit I / epilengyel / medená doba II (4200-3750 pred Kr.)
- neskorý neolit II / medená doba III (3800-3200 pred Kr.)
eneolit / konečný neolit (po angl. Final Neolithic) / medená doba IV – V a raná bronzová doba (2250 – 1900):
- starý eneolit / konečný neolit I / medená doba IV (3250-2750 pred Kr.)
- stredný eneolit / konečný neolit II / medená doba V (2800-2400 pred Kr.)
- mladý eneolit / konečný neolit III (2600–1900 pred Kr.) / medená doba VI (2600–2000) a raná bronzová doba (2250–1900)