Malé Karpaty

Malé Karpaty
pohorie
Záruby, pohľad z Plaveckého hradu
Štát	Slovensko

Najvyšší bod	Záruby
- výška	768 m n. m.

Dĺžka	100 km

Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie

Poloha Malých Karpát

Malé Karpaty - okolie hradu Červený Kameň

Vrch Záruby

Malé Karpaty sú spolu s rakúskymi Hainburger Berge (Hainburské vrchy) jeden krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti.

Najvyšší vrch je Záruby (768 m n. m.). Ide o nevysoké stredohorské pásmo dlhé asi 100 km. Malé Karpaty začínajú v Bratislave na Dunaji (pásom od územia severne od Devína po Bratislavský hradný kopec) a tiahnu sa až po Nové Mesto nad Váhom. Významným sedlom v centrálnej časti pohoria je sedlo Baba.

V roku 1976 boli vyhlásené za „chránenú krajinnú oblasť“ (64 610 ha).

Obsah

[upraviť] Geomorfologické členenie

z juhu na sever:

Devínske Karpaty (v Bratislave po lamačskú priekopovú prepadlinu)
Pezinské Karpaty (v Bratislave a až po obec Buková na severe)
Brezovské Karpaty (medzi Bukovou a Prašníkom)
Čachtické Karpaty (medzi Prašníkom a Novým Mestom nad Váhom)

[upraviť] Charakteristika

[upraviť] Klíma

Klimaticky patria do mierne teplej oblasti (január: priemerne –3 °C, júl: priemerne 18-20 °C, 900 mm zrážok ročne).

[upraviť] Rastlinstvo a živočíšstvo

Rastú tu prevažne listnaté lesy, v nižších polohách dubiny, vo vyšších bučiny. Prevládajú hnedé pôdy.

[upraviť] Geológia

Medzi Jablonicou a Trstínom sa pohorie delí na dve časti: južná a juhovýchodná pozostáva hlavne z kryštalického jadra (tatrikum). Kryštalinikum Malých Karpát sa čiastočne líši od ostatného tatrika, člení sa na spodnú pezinsko-perneckú a vrchnú harmónsku sériu. Kryštalinikum bolo pôvodne tvorené prvohornými sedimentami, počas hercýnskeho vrásnenia však boli premenené v dôsledku intrúzií žúl na viacerých miestach na fylity. Žuly tvoria dva masívy: bratislavský a modranský, ktoré od seba delí línia kryštalických bridlíc medzi Pezinkom a Pernekom (tzv. pezinsko-pernecká séria). Tiež pomerne početné paleozoické mafické sopečné horniny boli premenené na amfibolity. V perme bolo územie Malých Karpát súš. V triase bola jeho časť zaplavená morom, časť však bola pevninou, čím sa líšia od ostatných jadrových pohorí Slovenska.

Severozápadná časť Malých Karpát je tvorená hlavne príkrovmi mezozoika. Sú to hlavne triasové až kriedové vápence a bazalty chočského a strážovského príkrovu, menej významný je krížňanský príkrov (jeho vysocká jednotka). Vyskytuje sa tu aj sedimentárny obal tatrika (malokarpatská jednotka) vrchnokriedových a neogénnych sedimentov.

Vodné toky vytvorili v pohorí početné doliny, v horných častiach sa zachovali široké náhorné plošiny s vystupujúcimi izolovanými vrchmi a krátkymi hrebeňmi.

V triasových a jurských vápencoch sú jaskyne (napr. Driny) a povrchové krasové javy.

[upraviť] Osídlenie

Na juhovýchodných stráňach sú známe vinohrady (Bratislava, Bratislava-Rača, Pezinok, Modra a pod.), severnejšie pás pastvín a sadov. Na severozápadných úbočiach zas nájdeme veľa zrúcanín hradov. Oblasť Malých Karpát a Záhoria tvorí významnú zložku slovenského ľudového umenia, folklóru – významná je svojrázna architektúra, kroje, výšivkárstvo a čipkárstvo, rezbárstvo, nástenné maliarstvo a najmä keramika (známa modranská keramika).

[upraviť] Turistika a rekreácia

Malé Karpaty sú predovšetkým turistickou oblasťou (najmä pre Bratislavčanov). Prevažuje pešia turistika, hoci oblasť poskytuje aj možnosti mototuristiky, lyžovania (napr. Pezinská Baba, Zochova chata) a zimnej turistiky.