Maďarčina

Maďarčina (Magyar nyelv)
Štáty	Maďarsko, USA, Slovensko, Rumunsko, Kanada, Srbsko, Ukrajina, Chorvátsko, západná Európa
Región	Európa
Počet hovoriacich	14,5 až 15 miliónov
Poradie	66. miesto
Klasifikácia	uralské jazyky ugrofínske jazyky ugorské jazyky
Písmo	latinka
Postavenie
Úradný jazyk	Maďarsko, Európska únia. Regionálny alebo miestny jazyk v styku s úradmi na Slovensku, Rumunsko
Regulátor	Maďarská akadémia vied
Jazykové kódy
ISO 639-1	hu
ISO 639-2	hun
ISO 639-3	hun
SIL	hun
Wikipédia
Adresa	hu.wikipedia.org
Pomenovanie	Wikipédia, a szabad lexikon
Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov

Rozšírenie maďarského jazyka v Európe

Maďarčina alebo maďarský jazyk (po maďarsky magyar nyelv) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.

Maďarsky hovorí dnes asi 14,5 miliónov ľudí, z toho asi 10 miliónov v Maďarsku. Je úradným jazykom v Maďarsku a od 1. mája 2004 tiež jedným z úradných jazykov v EU. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je hu príp. hun (podľa ISO 639).

[upraviť] Dejiny

Dejiny maďarčiny sa delia na niekoľko období, ktoré nasledujú po tzv. ugorskom období uralských jazykov (pozri pod uralské jazyky), hoci o vlastnej „maďarčine“ možno hovoriť najskôr od príchodu do Karpatskej kotliny (roku 896):

pramaďarské obdobie (1000/500 pred Kr. – 896/1000 po Kr.):
- obdobie pobytu pri Urale (asi do 500 pred Kr.) – Pramaďari žili ešte vo svojich uralských sídlach
- obdobie migrácie (500 pred Kr. – 896 po Kr.) – Pramaďari sa postupne presúvali, až roku 896 dosiahli horné Potisie (Maďarsko) a roku 1000 vytvorili kráľovstvo
staromaďarské obdobie (896/1000 – cca. 1541): obdobie do začiatku nadvlády Turkov nad Maďarmi
stredomaďarské obdobie (1541 – cca. koniec 18. storočia): obdobie do osvietenstva (maďarského národného obrodenia)
novomaďarské obdobie (od konca 18. storočia dodnes)

Prvé nápisy v maďarčine možno pochádzajú z 10. storočia, písané ešte v rovásírás (tzv. staromaďarskom runovom písme); ich datovanie a relevancia sú veľmi sporné.

Od vzniku Uhorska (10. stor.) až do roku 1844 bola úradným jazykom latinčina.

Prvé písomné pamiatky sú len cudzojazyčné texty s niekoľkými maďarskými slovami. Prvé sú arabsko-perzské a byzantské pramene z 9. a 10. storočia, od 11. storočia aj uhorské pramene. Prvým takýmto uhorkým prameňom je Zakladacia listina benediktínskeho kláštora v Tihanyi asi z roku 1055. V latinskom texte je 58 maďarských slov a 33 prípon.

Prvý súvislý text v maďarčine (190 slov, modlitba) pochádza z konca 12. storočia, prvá maďarská báseň (verzia latinského Planctus Sanctae Mariae) asi z roku 1300.

Prvé knihy v maďarčine sú z 15. storočia, spravidla kódexy s náboženským obsahom. Od konca 15. storočia sú známe aj početné svetské texty (listy a historické piesne).

Kým dovtedy boli texty v jednotlivých nárečiach, od konca 16. storočia možno pozorovať vytváranie nadregionálnej nárečovej normy. Vzniká však veľmi pomaly a stále sa rozlišuje variant západný, severný, východný a variant území pod tureckou nadvládou. V 17. a 18. storočí sa tento rozdiel v dokumentoch zmenšil na variant západný (po oboch brehoch Dunaja) a variant východný (po oboch brehoch Tisy). K vytvoreniu úplne jednotného spisovného jazyka došlo (podobne ako na Slovensku) až koncom 18. storočia a v prvej polovici 19. storočia v dôsledku osvietenských myšlienok a ako reakcia na germanizačné tendencie Jozefa II. koncom 18. storočia.

Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny.