Joga

Socha boha Šivu, pri jogistickej meditácii
Socha boha Šivu, pri jogistickej meditácii

Joga (zo sanskritu „zapriahnutie/pripojenie (duše k bohu)“) je filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie. Jedna zo šiestich ortodoxných indických filozofických škôl (daršana). Hlavné poučky sú sformulované v spise Jóga-sútry.

Praktiky jogy používa aj budhizmus a džinizmus. Na západe mnohí ľudia pod pojmom joga chápu len telesné cviky, tzv. asany, vedúce okrem iného k prečisteniu mysle.

Osoba vyznávajúca/praktikujúca jogu sa nazýva jogín alebo jog.

Obsah

[upraviť] Miesto v indickej filozofii

Joga je jeden zo šiestich ortodoxných systémov či škôl staroindickej filozofie (tzv. dársany [dársana v sanskrite znamená filozofia]). Hlavným ciel'om všetkých ľudských skutkov má byť úplné oslobodenie od hmotnej esistencie, smrti a narodenia. Dvoma základnými podmienkami tohto oslobodenia sú vairágja (bezžiadostivosť', vzdialenie sa od sveta) a joga (vlastné rozjímanie, zamerané na zastavenie procesov psychického a vedomého života). K prvej vedie presvedčenie o márnosti svetského života, plného zla a utrpenia. Druhá vzniká z presvedčenia o potrebe poznat` najvyššiu pravdu - boha.

Na rozdiel od iných systémov indickej filozofie pokladá joga za mimoriadne dôležité zdokonaľovať telo a zmyslové orgány.

[upraviť] Cieľ

Základným cieľom jogy je - podobne ako pri veľmi podobnej filozofii samkhja, ktorá je však na rozdiel od jogy ateistická - oslobodenie duše od hmoty (telesnosti), aby sa duša priviedla do stavu čistého vedomia (čiže - ako sám názov naznačuje - získanie jednoty alebo stotožnenia s božskou či spirituálnou podstatou). Prostriedkom k tomuto cieľu je sebaovládanie a sebazdokonaľovanie ľudskej psychiky a psychofyziológie (meditácia, askéza a isté telesné cvičenia).

[upraviť] Dejiny

Vek jogy je neistý. Prvýkrát sa spomína v stredných upanišadách(diela komentujúce a vysvetlujúce védy). To znamená, že teoretické a filozofické základy jogy sú vo védach, najstarších indických svätých spisoch z doby okolo 3500 pred Kr..

Európania sa o joge dozvedeli v čase, keď Angličania a Francúzi kolonizovali Indiu.


[upraviť] Osem stupňov

Jogíni začínajú so školením koncentrácie na určitý predmet, aby získali kontrolu nad činnosťou zmyslov a nevedomia. Potom nasleduje osem stupňov (Pataňdžaliho systém):

  1. jama (sebaovládanie), čiže dodržiavanie určitých prikázaní, napr. cudnosť, nezraňovania (ahimsa), pravdivosť
  2. nijama (observancia), čiže dodržiavanie predpisov čistoty
  3. asana (sedenie), čiže rôzne pózy tela
  4. pranajama (ovládanie dýchania)
  5. pratjahara (odtiahnutie zmyslových orgánov od ich objektov)
  6. dharana (držanie), čiže koncentrácia
  7. dhjana (meditácia)
  8. sámadhí (maximálne pohrúženie) - toto je cieľ všetkých jóg

[upraviť] Druhy jogy

Podľa druhu človeka hľadajúceho boha existujú viaceré spôsoby/cesty/oblasti jogy, najmä:

  • karmajoga (joga nesebeckého konania) - cesta milosrdenstva a dobrých skutkov
  • bhaktijoga (joga oddanej lásky k bohu) - cesta lásky obsahujúca oddanosť človeku a ostatným živým tvorom ako smerovanie k Bohu
  • krijajoga (joga činu) - cesta pre tých, ktorých priťahujú rituály a náboženská poslušnosť
  • džnánajoga (joga intelektuálneho poznania) - táto joga je intelektuálna cesta a preto vyžaduje pochopenie Véd a upanišád.
  • sahadža joga (joga spontánnej sebarealizácia)
  • marmajoga (joga spojenia biologických rytmov) - v tejto joge sa technicke presne zaujaté pózy vnímajú ako test, pri ktorom dávam svojmu telu šancu sa so mnou rozprávať a pri ktorom si teda stále znova dávam a zidpovedám otázku o zmysle života; predpokladom je pravidelné poddanie sa najhlbším želaniam srdca
  • dhanajoga - mentálne meditačné cvičenie
  • lajajoga - pokúša sa aktivovať čakry spievaním a recitovaním mantier
  • mantrajoga - podobne ako predchádzajúca aktivuje vyššie telo prostredníctvom vibrácií spevu a mantry
  • hathajoga (joga duševnej a telesnej harmonizácie; telesná joga) - táto forma je najrozšírenejšia na západe (Európa/USA) a slúži tam najmä na zlepšenie telesného zdravia; je známa najmä prostredníctvom asany - fyzických cvičení pútajúcich telo k mysli; cieľom je uviesť protikladné sily organizmu do súladu; ulatňuje sa zásada, že sa telo najprv musí zbaviť porúch získaných nesprávnou životosprávou a povrchným dýchaním
  • kundalinijoga (joga na spôsobenie stúpania sily kundalini v tele) - toto je cesta pre tých, ktorí sú takí netrpezliví dosiahnuť sámadhí, že pre to ochotne riskujú zničenie svojho fyzického tela; používajú ju mnohí tantristi; dnešným predstaviteľom je jogín Bhadžan
  • rádžajoga (k oslobodeniu vedúca joga celistvosti; kráľovská joga) - zhŕňa všetky menované jogy pri hľadaní osvietenia

Ďalej existuje tibetská liečivá joga Kum nje.

Najčastejšie formy na západe (Európa a Spojené štáty) sú hathajoga, marmajoga a kundalinijoga.

[upraviť] Cvičenia

Cvičenia jogy v zásade majú celostný prístup, ktorý má dostať telo, ducha a dušu súčasne do súladu. Na typickej vyučovacej hodine sa na tento účel používajú krije (rad cvičení) so statickými i dynamickými asanami, ďalej fáza hlbokého uvoľnenia, ako aj meditácia.

Napr. v kundalinijoge sa energia kundalini stimuluje kombináciou póz tela, pohybov, vnútorných koncentračných bodov, dýchania, použitím mantier (meditačných slov) a mudier (gést rúk) tak, aby začala prúdiť cez čakry (energetické centrá).

[upraviť] Texty

Najdôležitejšími spismi jogy sú o.i. :

[upraviť] Účinok jogy

Účinok jogy sa dosahuje sebazdokonaľovaním, premýšľaním, cvičením techník jogy v dennom živote; tým získavame schopnosť neznervózňovať sa, prijímať veci tak, ako sú, brať ich ako prirodzený proces, a tým získať silu, schopnosť problémové situácie vyriešiť správne.

Účinky jogy:

  1. Joga dáva zdravie: Prostredníctvom jogy možno získať alebo udržať si dobré zdravie. Nemôžeme tvrdiť, že len prostrednictvom jogy dosiahneme dobré zdravie. Jogovými cvičeniami nenahradíme operácie alebo neodstránime mechanické defekty tela, vrodené vady, aj keď na druhej strane sa joga v medicíne využíva (napr. v rehabilitačných postupoch). Sú však aj psychogénne ochorenia, choroby, ktoré si spôsobujeme samy negatívnym myslením,, negativnym prístupom k životu, stresovými situáciami, disharmonickými medziľudskými vzťahmi. Týmto poruchám môžeme predchádzať fyzickými aj mentálnymi cvikmi. Jogovým cvicením môžeme rozšíriť schopnosť ovládať niektoré systémy, ktoré bežne neovládame, pretože pracujú autonómne, mimo našej vôle. Rôzne polohy tela pôsobia na žľazy s vnútornou sekréciou, stimulujú tvorbu hormónov a udržujú nervovú sústavu v bdelom stave. Pránajámou (dychacími technikami) ovplyvňujeme priaznivo celý telesný metabolizmus a krvný obeh.
  2. Joga rozvíja koncentráciu.
  3. Joga pomáha ziskať sebadôveru.
  4. Joga pomáha udržiavať fyzickú a psychickú integritu.
  5. Joga zosúlaďuje vnutorné a vonkajšie aktivity v dennom živote.
  6. Joga dáva schopnosť prekonať zlozvyky, prípútanosti, závislosti.
  7. Joga umožňuje sebarealizáciu.

[upraviť] Názory na jogu

[upraviť] Bondy

Joga podľa Bondyho sama o sebe nie je a nikdy ani nebola nijakou filozofiou, ale systémom poučiek pre praktickú cestu k oslobodeniu.

[upraviť] Krišnamurti

Joga podľa Krišnamurta sú súbory cvičení a dýchaní, ktoré sa vyvinuli asi v Indii pred mnoho tisíc rokmi.

Joga si kladie za cieľ udržiavať zdravé funkcie a veľkú vnímavosť žliaz, nervov a celého telesného systému bez medicíny. Telo musí byť vnímavé, inak by ste nemohli mať jasný mozog. Človek musí mať veľmi zdravé, citlivé a bdelé telo a veľmi jasne fungujúci mozog, ktorý pracuje bez emócií a bez osobného zaujatia. Taký mozog potom dokáže byť absolútne tichý.

[upraviť] Kuvalajananda a Vinekar

Joga podľa Kuvalajananda a Vinekara pomáha odstraňovať psychofyzické napätie, ktoré pretrváva u pacientov aj vtedy, keď sa vyliečili z mentálnych a nervových porúch.

[upraviť] Pataňdžali

Joga podľa Pataňdžaliho je zastavenie mysle, čiže ovládnutie myslenia a emócií, a teda seba samého.

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

Upozornenie
Pôvodný obsah tohto článku alebo jeho časť bola prevzatá z Encyklopédie Filit a je chránený autorským právom © 1999 Jozef Piaček & Miloš Kravčík.
Wikipédia má síce povolenie na jeho prevzatie a uverejnenie, zatiaľ však nemá výslovné povolenie na ďalšie šírenie a komerčné alebo nekomerčné použitie tohto obsahu v súlade s licenciou GFDL. Preto prosíme tento obsah berte len informatívne a ďalej ho
neupravujte, nepreberajte a nešírte.
Viac informácií nájdete v diskusii.
Upozornenie
Pôvodný obsah tohto článku alebo jeho časť bola prevzatá z Encyklopédie Filit a je chránený autorským právom © 1999 Jozef Piaček & Miloš Kravčík.
Wikipédia má síce povolenie na jeho prevzatie a uverejnenie, zatiaľ však nemá výslovné povolenie na ďalšie šírenie a komerčné alebo nekomerčné použitie tohto obsahu v súlade s licenciou GFDL. Preto prosíme tento obsah berte len informatívne a ďalej ho
neupravujte, nepreberajte a nešírte.
Viac informácií nájdete v diskusii.
Upozornenie
Pôvodný obsah tohto článku alebo jeho časť bola prevzatá z Encyklopédie Filit a je chránený autorským právom © 1999 Jozef Piaček & Miloš Kravčík.
Wikipédia má síce povolenie na jeho prevzatie a uverejnenie, zatiaľ však nemá výslovné povolenie na ďalšie šírenie a komerčné alebo nekomerčné použitie tohto obsahu v súlade s licenciou GFDL. Preto prosíme tento obsah berte len informatívne a ďalej ho
neupravujte, nepreberajte a nešírte.
Viac informácií nájdete v diskusii.
Upozornenie
Pôvodný obsah tohto článku alebo jeho časť bola prevzatá z Encyklopédie Filit a je chránený autorským právom © 1999 Jozef Piaček & Miloš Kravčík.
Wikipédia má síce povolenie na jeho prevzatie a uverejnenie, zatiaľ však nemá výslovné povolenie na ďalšie šírenie a komerčné alebo nekomerčné použitie tohto obsahu v súlade s licenciou GFDL. Preto prosíme tento obsah berte len informatívne a ďalej ho
neupravujte, nepreberajte a nešírte.
Viac informácií nájdete v diskusii.
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Joga“

SEO Tools wymiana linkami wymiana linkami system wymiany linków wymiana linkami tanie kredyty gotówkowe kreatyna Plaza 3 star hotel Los Angeles krynica noclegi Sejm Tyk