Nástroje
V iných jazykoch
Flyš
Flyš (zo švajč. nem. Flysch = hornina náchylná na zosun, podľa slovesa fließen = tiecť) je spoločný názov pre sedimentárne komplexy, ktoré sú tvorené pieskovcom a ílovcom, prípadne v menšej miere aj vápencom. Flyš vznikol v obdobiach tektonického nepokoja v geosynklinálnom mori, v blízkosti vznikajúcich pohorí z premiestnených usadenín, ktorých hlavným transportným mechanizmom boli gravitačné toky a turbiditné prúdy.
Flyš sa v niektorých kontextoch chápe ako stratigrafická jednotka typická pre alpínsky typ orogenénnych pásiem. Vyskytuje sa napríklad v Alpách či Karpatoch.
Pôvodne flyš označoval len pieskovce, sliene, vápence a ílovce chudobné na fosílie, usadené v predpolí Severných Álp v kriede a terciéri.
Vlastnosti hornín tvoriacich flyš, majú výrazný dopad na reliéf a vodný režim vo flyšových pohoriach. Pieskovce a ílovce pomerne rýchlo podliehajú vodnej erózii, čo má za následok rýchle zarezávanie sa vodných tokov a z toho vyplývajúci rozčlenený reliéf. Flyšové horniny majú navyše nízku priepustnosť vody, čo má za následok časté záplavy či zosuvy počas prívalových dažďov. Úrodnosť pôd vznikajúcich na flyšovom podklade je tiež pomerne nízka.
[upraviť] Vznik
Flyš vzniká v uzatvárajúcej sa geosynklinále za nestálych tektonických a silných seizmických podmienok. Pôvodné nezvrásnené a tektonicky nedotknuté vrstvy sedimentov, z ktorých sa flyš neskôr utvoril dosiahli v priebehu vývoja mocnosť najmenej 500 metrov. Sedimenty sa zvyčajne najprv usadzovali na kontinentálnej kôre na okraji šelfu alebo kontinentálnom svahu, no neskôr boli pri tektonickom nepokoji presunuté turbiditnými prúdmi do abysálnych (hlbokomorských) oblastí s bazaltovou oceánskou kôrou. Tvorený je pravidelne sa opakujúcimi vrstvami, rytmicky sa striedajúcich klastických sedimentov, pričom droby (pieskovec s prevahou základnej hmoty) predstavujú sedimenty gravitačných prúdov a ílovce, sú sedimentami pokojného pomalého usádzania na dne. Pri postupnom uzatváraní sedimentačného bazénu a pohlcovaní oceánskej kôry, sa sedimenty odliepajú od podkladu a nasúvajú na seba, ich ďalším stláčaním vzniká takzvaný akrečný klin. Stláčanie má za následok ich presunutie na predpolie, ktorým je kontinetntálna kôra. Tieto pohyby na veľké vzdialenosti nazývame príkrovy. V Karpatoch sú sedimenty flyšového pásma nasunuté na predpolie na vzdialenosť väčšiu než 80 km.
[upraviť] Zloženie
Svojim zložením sa flyš podobá hlbokomorským sedimentom. O mocnosti ich vrstiev a zložení rozhoduje pozícia v pôvodnej sedimentačnej panve, pri turbiditných pohyboch sú menšie častice v suspenzii schopné pohybu na väčšie vzdialenosti ako väčší a ťažší materiál. Drobný íl sa preto usadzuje ďalej od úpätia kontinentálneho svahu než väčšie klasty. Z hľadiska veľkosti jeho častíc rozlišujeme flyš:
- proximálny, ktorého častice majú hrubší charakter. Vzniká na okrajoch panvy v blízkosti zdrojov naplavenín (extrémnym prípadom je tzv. divoký flyš, ktorý je tvorený z balvanov a kusov veľkých rozmerov, ktoré sú nevytriedené transportom)
- distálny, ktorý je jemnejší. Vzniká v centrálnych oblastiach panvy a jeho častice sú veľmi jemné
