Evanjelická cirkev augsburského vyznania

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) je druhá najväčšia cirkev na Slovensku. Hlási sa k učeniu nemeckého reformátora Martina Luthera.

Cirkev jestvovala s obmedzeniami od roku 1681(Šopronské artikuly), zbory, ktoré sa prikáňali k Lutherovmu učeniu a jeho návratu k Biblii, vznikali už pár rokov po zverejnení Lutherových výpovedí proti odpustkom v roku 1517. Oficiálne bola cirkev povolená Tolerančným patentom z roku 1781, ktorý vydal pre Uhorsko cisár Jozef II. Po ňom boli postavené s mnohými stavebnými obmedzeniami dve tretiny evanjelických kostolov v Uhorsku. Úplná rovnosť cirkví pred zákonom nastala až v roku 1848. Vznikom ČSR v roku 1918 sa konštituovala z Evanjelickej cirkvi v Uhorsku samostatná ECAV na Slovensku.

ECAV je zakladajúcim členom Svetového luteránskeho zväzu (SLZ), Konferencie európskych cirkví (KEC) a Svetovej rady cirkví (SRC), sídlom ktorých je Ženeva, Švajčiarsko. Na Slovensku je ECAV zakladajúcim členom Ekumenickej rady cirkví.

V roku 2001 sa k nej hlásilo podľa štatistického úradu SR 6,93 % slovenskej populácie, t.j. 372 858 osôb. K roku 2004 mala cirkev 326 zborov, 357 duchovných, 651 kostolov a modlitební.

Na čele cirkvi stojí Miloš Klátik, generálny biskup a Ing. Pavol Delinga CSc., generálny dozorca. Evanjelická cirkev, na rozdiel od väčšiny ostatných cirkví, nepoužíva na oslovenie duchovných slovo "otec", pretože podľa Ježišových slov v evanjeliách patrí toto oslovenie len nebskému Otcovi. Preto pred oslovenie biskup, senior, farár, patrí slovo "brat".