Douglas MacArthur

Douglas MacArthur
americký generál
Narodenie	26. január 1880 Little Rock, Spojené štáty
Úmrtie	5. apríl 1964 Washington, Spojené štáty
Pozri aj Biografický portál

Douglas MacArthur (26. január 1880 Little Rock, Arkansas - 5. apríl 1964 Washington, D.C.) bol generál armády Spojených štátov amerických. Počas druhej svetovej vojny bol veliteľom spojeneckých vojsk bojujúcich v Pacifiku.

Obsah

[upraviť] Životopis

[upraviť] Mladosť a raná kariéra

Douglas MacArthur sa narodil v Little Rocku v rodine amerického dôstojníka. V roku 1898 nastúpil na United States Military Academy vo West Pointe. Bol vynikajúcim študentom a v roku 1903 mu bola pridelená hodnosť podporučíka ženijného vojska.

Od roku 1904 slúžil u ženijného vojska na Filipínach, v Paname a USA; počas prvých rokoch svojej vojenskej kariéry bol tiež pozorovateľom rusko-japonskej vojny v Tichomorí. Krátku dobu bol tiež vojenským pobočníkom prezidenta Theodora Roosevelta. Počas prvej svetovej vojny slúžil u amerického vojska vo Francúzsku, v roku 1916 sa stal náčelníkom štábu 42. divízie. Neskôr velil 84. pechotnému práporu. Počas bojov sa snažil svoju jednotku viesť ju spredu. Bol viackrát ranený, a keďže nezvykol nosiť plynovú masku, trpel po vojne problémami z dýchaním. V roku 1918, krátko pred skončením vojny bol menovaný za veliteľa 42. divízie.

V rokoch 1919 - 1922 zastával funkciu riaditeľa vojenskej akadémie vo West Pointe. 14. februára 1922 sa oženil s Henriettou Luisou Cromwell Brooksovou. V roku 1929 sa však rozviedli. MacArthur potom slúžil až do roku 1930 na Filipínach. Po návrate bol menovaný náčelníkom štábu americkej armády. V roku 1935 bol prevelený späť na Filipíny, kde pomáhal pri budovaní novovznikajúcej Filipínskej armády a potom sa v roku 1937 rozhodol odísť do výslužby, pred odchodom do výslužby ho prezident Manuel Luis Quezon povýšil na maršala filipínskej armády. MacArtur sa tak stal jediným Američanom, ktorý dosiahol hodnosť maršala. 30. apríla 1937 si MacArthur zobral za ženu Jean Fairclothovú.

[upraviť] Druhá svetová vojna

Douglas MacArthur pri podpisovaní japonskej kapitulácie)

V čase hrozby vojny v Tichomorí bol v roku 1941 povolaný späť do služby. Bol poverený vedením amerického vojska na Ďalekom Východe a povýšený do hodnosti generálporučíka. 8. decembra 1941 dostal za úlohu viesť Spojenecké vojská na Filipínach. Jeho úlohou bolo pripraviť obranu proti japonskému útoku. Po japonských náletoch, ktoré sa začali už 8. decembra a zničili polovicu Spojeneckého letectva v oblasti nasledovalo 22. decembra 1941 vylodenie. Filipínske a americké jednotky sa však neboli schopné Japoncov odraziť a MacArtur musel stiahnuť zbytok jednotiek na poloostrov Bataan, kde bojoval v obkľúčení až do marca 1942, kedy na rozkaz prezidenta svoje vojská opustil. Spojenecké sily na Bataane kapitulovali v máji roku 1942.

Následne bol poverený vedením spojeneckých vojsk na Novej Guinei a v Holandskej východnej Indii. Boje v džungli Novej Guinei trvali až do decembra roku 1943.

Spolu s admirálom Nimitzom sa výraznou mierou podieľal na oslobodzovaní Tichomoria. Používal taktiku tzv. žabích skokov, kedy obchádzal miesta s vysokou koncentráciou japonských síl a ničil zásobovacie centrá v tyle nepriateľa. V decembri 1944 bol povýšený do hodnosti armádneho generála 20. októbra 1944 sa jeho jednotky začali vyloďovať na ostrove Leyte a začali pol roka trvajúce boje o Luzon. Jeho vojská medzi tým oslobodili Manilu.

V Tokijskom zálive 2. septembra 1945 prevzal na vlajkovej lodi USS Missouri od admirála Nimitza japonskú kapituláciu. Po vojne sa stal generálom okupačnej armády USA.

[upraviť] Kórejská vojna

MacArtur s generálom J.L. Collinsom a admirálom F.P. Shermanon pred plánovaným vylodením pri Inčhone

Po vypuknutí Kórejskej vojny bezpečnostná rada OSN nariadila vojskám Spojených národov pomôcť Južnej Kórei. MacArthura poverili vedením vojsk, ktoré sa 15. septembra 1950 vylodili pri Inčhone, hlboko v tyle severokóreských vojsk. Tento útok prinútil komunistov v neporiadku ustúpiť na sever. Jednotky OSN však prenasledovali Severokórejcov hlboko do na ich územie. Po tom, čo vojská OSN obsadili Pchjongjang MacArthur sebaisto vyhlásil, že jeho vojaci budú do Vianoc doma. Čína v tej istej dobe vyhlásila, že ak jednotky OSN priblížia k rieke Amnok-kang (po čínsky Ja-lu) jej vojská budú nútené brániť svoje územie a zasiahnu do bojov. MacArthur tento fakt však ignoroval a komunistická Čína na to dopovedala 25. októbra 1950 prekvapivým útokom 270-tisícovou armádou vedenou generálom Dehuaiom. Vojská OSN táto protiofenzíva zatlačila späť za 38. rovnobežku. MacArtur následne žiadal odľahčujúce útoky na Čínu, ktoré by však v tej dobe s istotou vyprovokovali priamu intervenciu ZSSR. Preto a pre ďalšie nezhody s nadriadenými bol v apríli 1951 pozbavený velenia. Jeho funkciu prebral generál Matthew Ridgway.

[upraviť] Návrat do USA

MacArthur sa po návrate do vlasti stal veľmi populárnou osobnosťou. Očakávalo sa, že v roku 1952 bude kandidovať za prezidenta za Republikánsku stranu, no čoskoro po jeho návrate vyšli najavo jeho pochybenia počas vojny v Kórei, čo malo za následok pokles jeho popularity. Vo svojich pamätiach, však zámer kandidovať za prezidenta odmieta. Do roku sa však angažoval na americkej politickej scéne. Následne sa stal predsedom zbrojárskej spoločnosti Remington Rand a až do svojej smrti žil v štáte New York. Býval v známom hoteli Waldorf-Astoria. Viackrát sa stretol s prezidentom Kennedym, pred ktorým kritizoval činnosť ministerstva obrany USA a jeho vojenských poradcov. Varoval tiež pred účasťou vo vojne vo Vietname, poukazoval pri tom na fakt, že namiesto toho by bolo potrebné riešiť problémy na domácej scéne. V podobnom zmysle sa vyjadroval krátko pred smrťou aj v rozhovore s prezidentom Johnsonom. Zomrel 5. apríla roku 1964.