Cunami

"Veľká vlna pri Kanagawe" alebo cunami, ako ho zvečnil slávny japonský výtvarník Kacušika Hokusai na obraze z cyklu "36 pohľadov na horu Fudži" z 20. rokov 19. storočia

Cunami (v anglickom prepise tsunami; z japonského 津波 znamenajúce vlna v prístave) je jedna alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine mora, ktoré vznikajú pri silnom zemetrasení pod hladinou mora, podmorskom zosuve alebo dopade meteoritu do mora alebo jeho blízkosti. Namiesto cunami sa niekedy nesprávne používa termín prílivová vlna, ale z vedeckého pohľadu ide o rôzne deje.

Obsah

[upraviť] Fyzika tsunami

Vznik cunami

Energia cunami je konštantná a závisí od jej rýchlosti a štvorca (druhej mocniny) jej výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. Vlnová dĺžka cunami je veľmi veľká, v rade stoviek kilometrov, čo určuje jej chovanie. Vlna s tak dlhou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom oceáne ako v plytkej vode. Pretože rýchlosť vlny je všeobecne v plytkých vodách určená vzťahom ${\sqrt{g d}}$ , kde $g$ je gravitačné zrýchlenie a $d$ hĺbka, cunami získa na hlbokom mori rýchlosť až 700 km h^-1. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v cm až desiatkach cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky 30 metrov a viac. Vďaka veľmi dlhej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže tsunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie.

Je nutné poznamenať, že z pohľadu pozorovateľa na brehu skôr než o vodnú stenu, ako je často vyobrazovaná, ide o náhlu záplavu. Aj keď vlna pri pobreží spomalí až stokrát, stále má vlnovú dĺžku v rade kilometrov. Počas niekoľkých minút stúpne hladina mora až o desiatky metrov a po niekoľkých minútach voda zase opadne. V niektorých miestach sa vďaka zlému odtoku môže udržať aj dlhší čas. Ohromné množstvo prúdiacej vody pochopiteľne pácha rozsiahle škody. Pri prenikaní cez prekážky vytvára dojem silných vĺn. Čelo vlny býva z brehu viditeľné. Jeho výška je ale len predzvesťou toho, čo príde počas nasledujúcich minút.

[upraviť] Varovné systémy

Veľa miest na pobreží Tichého oceánu, hlavne v Japonsku, USA a Kanade, má výstražný systém a pripravené evakuačné plány pre prípad vážnej vlny tsunami. Cunami sa dajú predpovedať vďaka seizmologickým observatóriam rozmiestneným po celom svete a ich vývoj sledovať pomocou satelitov z obežnej dráhy.

Hoci je cunami zničujúca pohroma, na prechod cez Tichý oceán z Japonska na západné pobrežie USA by potrebovalo okolo 18 hodín, takže obyvateľstvo môže byť varované s dostatočným predstihom, ak je cunami zaznamenané.

Jeden z varovných systémov je projekt CREST (angl. Consolidated Reporting of Earthquakes and Tsunamis) na západnom pobreží Severnej Ameriky a na Havaji. Náhle cunami ale nemožno predpovedať žiadnym podobným systémom.

[upraviť] Katastrofické cunami v dejinách

Tisícky Portugalcov, ktorí prežili veľké lisabonské zemetrasenie v roku 1755, zomreli krátko potom, ako dorazilo cunami. Keď voda ustúpila, v prístave ostali len vraky lodí.
V roku 1883 explodoval sopečný ostrov Krakatoa v Indonézii. Séria veľkých cunami o výške cez 40 m (pri pobreží) sa šírila celým svetom. Tsunami boli pozorované v Indickom, Tichom aj Atlantickom oceáne. Pozorovateľné boli dokonca aj v prielive La Manche.
15. jún 1896 zasiahla japonský ostrov Honšú obrovské cunami. Rybári, ktorí boli sotva 30 km od pobrežia, ho vôbec nezaznamenali, ale na ostrove zabilo 28 000 ľudí a zničilo 275 km pobrežia.
Silné zemetrasenie o sile 9,6 stupňa Richterovej stupnice v Čile 22. máj 1960 vyvolalo cunami, ktoré spôsobilo rozsiahle škody na Havaji a zasiahlo aj 16 800 km vzdialené Japonsko, kde zabilo stovky ľudí.
Devastujúce cunami, ktoré bolo dôsledkom zemetrasenia 12. júl 1993 o sile 7,8 zabilo na malom japonskom ostrove Okuširi blízko ostrova Hokkaidó 202 ľudí a stovky ďalších zranilo.
Ďalšie náhle cunami zasiahlo pobrežie juhovýchodnej Ázie (India, Srí Lanka, Maledivy, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia a Indonézia) ráno 26. decembra 2004. Neskôr zasiahlo aj ďalšie ostrovy v Indickom oceáne (Madagaskar, Seychely, Réunion a Maurícius) a takisto východné pobrežie Afriky (Somálsko, Tanzánia a Keňa). Zabilo vyše dvestotisíc ľudí a postihlo ďalšie milióny. Na tisícoch kilometrov pobrežia spôsobilo rozsiahle škody. Pochádzalo z podmorského zemetrasenia o sile 8,9 stupňov Richterovej stupnice pri severnom cípe ostrova Sumatra.