Nástroje
Bukovské vrchy
Bukovské vrchy sú krajinný celok Polonín, pohorie rozprestierajúce sa na severovýchode Slovenska na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Veľkú časť Bukovských vrchov tvorí Národný park Poloniny.
Obsah |
[upraviť] Umiestnenie v Karpatoch
Bukovské vrchy sú na západe obraničené Laboreckou vrchovinou, na juhu Beskydským predhorím, na východe štátnou hranicou s Ukrajinou a na severe štátnou hranicou s Poľskom.
[upraviť] Geológia
Územie Bukovských vrchov je budované vonkajším flyšom (Duklianska jednotka), ktorý tu nadobúda mohutný pieskovcový vývoj. Odolné pieskovcové vrstvy tvoria horské chrbty, v menej odolných ílovcových vrstvách vznikli depresie ako napr. Ruská kotlina, Runinská kotlina, Uličská kotlina a Sedlická kotlina.
Pohraničný chrbát od Ruského sedla vytvára mohutnú hradbu, ktorej nadmorské výšky sa pohybujú nad 1 000 metrov nad morom. Z hlavného hrebeňa vybiehajú rázsochy, ktoré sú oddelené brázdami. V ílovcovo - pieskovcových súvrstviach sú časté zosuvy. Pohorie sa delí na dve sústavy - Bukovce na severe a Nastaz na juhu.
[upraviť] Vodstvo
Východné svahy Bukovských vrchov odvodňujú riečky Ulička a Ublianka, ktoré ústia do Uhu na Ukrajine. Južné svahy odvodňuje Cirocha, ktorá pri Humennom ústí do Laborca.
[upraviť] Vrcholy Bukovských vrchov
Najvyšším vrcholom Bukovských vrchov je Kremenec (1 208 m n. m.).
[upraviť] Flóra a fauna
[upraviť] Flóra
Podnebie územia je pomerne teplé a vlhké. Bukovské vrchy sú súvisle porastené zachovalými čistými bučinami, ktoré vo vyšších polohách a na severných expozíciách striedajú jedľovo - bukové porasty s pralesným charakterom. Práve v Bukovských vrchoch je najväčší počet pralesov na Slovensku. K najvýznamnejším aj z medzinárodného pohľadu patrí prales Stužica, ktorý sa rozprestiera v hlbokej doline okolo Stužickej rieky na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny, ďalej pralesy Havešová nad obcou Kalná Roztoka a Rožok. Južné úpätie hôr lemujú dubovo - bukové porasty. Pre Poloniny sú typické horské lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch. Rastú tu aj viaceré endemity. Medzi najvzácnejšie patria iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov. Celkovo bolo zaznamenaných 1 010 druhov vyšších rastlín, 342 druhov machorastov, 210 druhov lišajníkov a 1 207 druhov húb.
[upraviť] Fauna
V Bukovských vrchoch bolo zistených 4 488 druhov bezstavovcov, 293 druhov stavovcov, z toho 19 rýb, 13 obojživelníkov, 8 plazov, 198 vtákov a 55 cicavcov, napríklad medveď hnedý, rys ostrovid a vlk obyčajný. V Bukovských vrchoch prebehol úspešný návrat najväčšieho cicavca Európy - zubra európskeho - do voľnej prírody. Z Poľska sem občas preniká los mokraďový.
[upraviť] Obyvateľstvo
Oblasť Bukovských vrchov patrí medzi najneskôr a najmenej osídlené oblasti Slovenska. Veľkú časť obyvateľstva Bukovských vrchov tvoria príslušníci Rusínskej menšiny - Rusíni (Rusnáci). Prevažnú časť v tomto regióne predstavujú Rusíni východnejšej rečovej orientácie - Pujďaki, kým v Laboreckej vrchovine dominujú skôr Pijďaki.
Najdominantnejšími náboženstvami v regióne sú gréckatolícke a pravoslávne.
[upraviť] Turistika a zaujímavosti
Oblasť Bubovských vrchov je ideálna pre vyznávačov aktívneho alternatívneho trávenia voľného času. Sú tu výborné terény na turistiku - predovšetkým hlavný hrebeň, cykloturistiku či na hubárčenie.
Súčasťou územia sú fascinujúce drevené kostolíky. Predovšetkým tie v Topoli (vznik v roku 1650), Uličskom Krivom (1718), Ruskom Potoku (1740), Kalnej Roztoke (1839) a Jalovej (1792) patria medzi unikáty nielen exteriérom, ale aj interiérom, ktorý je zdobený ikonami a ikonostasmi.
V osemdesiatych rokoch 20. storočia bola postavená vodná nádrž Starina, ktorá slúži ako zásobáreň pitnej vody. Kvôli stavbe bolo zlikvidovaných 7 obcí a ich obyvatelia boli vysťahovaní.
28. júna 2007 bolo na konferencii Výboru Svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodnuté o zápise pralesa Stužica spolu s pralesmi Havešová a Rožok v Poloninách a Kyjovského pralesa v pohorí Vihorlatské vrchy do Svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Časti Bukovských vrchov sa tak zaradili do spoločnosti takých významných prírodných pamiatok ako Yellowstonský park a Grand Canyon v USA, Sagarmatha v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.
Strediskom a východiskom do okolia je okresné mesto Snina.
