Nástroje |
Šahy
Šahy (po maďarsky Ipolyság [vyslov:Ipojšág], po nemecky (zriedkavé) Eipelschlag [vyslov:Ajpelšlág]) je pohraničné mestečko ležiace v levickom okrese v nitrianskom kraji v menej vyvinutej oblasti Slovenska.
[upraviť] NázovMeno pochádza pravdepodobne zo staromaďarského ság (= kopec), ďalšia teória hovorí o zhodnosti s menom kabarského kmeňa. [upraviť] Polohopis[upraviť] Časti obce[upraviť] UliceMedzinárodná cesta E77 Budapešť - Krakov vedie po Ulici SNP, cez Hlavné námestie, cez ipeľský most, po Hontianskej ulici k hraničnému prechodu - teda cez stred mesta. Na bývalej Sedliackej ulici, teraz Ulici Janka Krála, je postavené sídlisko, ktoré bolo cez povodne pod vodou. Na Hlavnom námestí je málo zelene, knižnica, radnica, hotel a autobusová stanica. Na Lesnej ceste je bývalý židovský cintorín, na Ružovej ulici je rekonštruovaná synagóga, na Mládežníckej ulici je gymnázium. [upraviť] Vodné tokyRieka Ipeľ tečie cez mesto Šahy a oddeľuje časť Homok od zvyšku mesta. [upraviť] HistóriaMesto sa spomína prvýkrát v roku 1244 pod menom Saag.Vzniklo najprv ako osada pri kláštore premonštrátov, ktorého hlavná budova dodnes stojí hneď vedľa katolíckeho kostola. Katolícky kostol bol postavený v období baroka, do dnešného dňa sa však zachoval pôvodný ústupkový portál bohato zdobený reliéfmi s rastlinnými motívmi. Mesto bolo v minulosti sídlom župy a malo právo meča - právo popravovať odsúdených. [upraviť] Mesto a ŽidiaV Šahach žili Židia početnejšie od 19. storočia, oni založili najstaršiu tlačiareň mesta - Neumannovu tlačiareň - na prelome 19. a 20. storočia, V meste sú aj dnes dva židovské cintoríny, na severe meste ortodoxný a druhý v Homoku. V Šahach bola aj škola Talmudu. Z troch synagóg stoja dve. Veľkú synagógu predala židovská obec okolo roku 1970 mestu, druhá patrí dnes k Hontianskému múzeu a stojí tam pamätník obetiam holokaustu. Okolo roku 1900 mala židovská komunita 1200 členov, asi štvrtinu obyvateľstva. Táto bola v roku 1944 deportovaná do koncentračných táborov. Podla informácie primátora mesta Ing. Jána Lőwyho sa po vojne vratilo sotva 30 ľudí, mnohí hneď emigrovali, posledný obyvateľ Šiah iba s židovskými predkami umrel v roku 2006. [1] [2] [upraviť] Politika[upraviť] Mestské zastupiteľstvo[upraviť] ObyvateľstvoPočet obyvateľov k 31.12.2003 bol 8207, z toho národnosti maďarskej 4877 (59,4%), slovenskej 3501 (42,7%), rómskej 321 a českej 3. [upraviť] Partnerské obce
[upraviť] Kultúra a zaujímavosti[upraviť] Múzeá
[upraviť] Pamiatky
[upraviť] Pomníky[upraviť] Šport
[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť] DopravaMedzinárodný hraničný priechod Šahy/Parassapuszta medzi Slovenskom a Maďarskom, významný pre cestný tranzit z Balkánu cez Maďarsko a Slovensko do Poľska. [upraviť] Železnica
[upraviť] Školstvo
[upraviť] Osobnosti[upraviť] Slávní osobnosti a rodáci
[upraviť] Čestné občianstvo
[upraviť] Pozri aj[upraviť] Pramene
[upraviť] Literatúra
[upraviť] Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||