NástrojeV iných jazykoch
|
ČasČas (značka t z angl. time, lat. tempus) je v súčasnoti definovaný ako jedna z niekoľkých fundamentálnych kvantít (kvantít, ktoré nemožno definovať pomocou iných kvantít, pretože v súčasnosti nepoznáme nič fundamentálnejšie). Preto, podobne definícii iných fundamentálnych kvantít (ako priestor a hmota), je čas definovaný meraním. V súčasnosti je štandardný časový interval (zvaný konvenčná sekunda alebo jednoducho sekunda) definovaný ako 9 192 631 770 oscilácií špecifikovaného prechodu v atóme Cs-133. Čas ako fyzikálna veličina vyjadruje interval medzi dvoma udalosťami alebo dobu trvania deja. Základná jednotka SI pre čas je sekunda. Ďalšie používané odvodené jednotky sú rok, mesiac, týždeň, deň, hodina h, minúta min, sekunda s, milisekunda ms. Pokusy o pochopenie času boli po dlhú dobu predovšetkým doménou filozofov a vedcov. Na zmysel času existuje množstvo odlišných pohľadov a je preto ťažké ponúknuť nekontroverznú a jasnú definíciu s výnimkou fyzikálnej definície - „nepriestorové lineárne kontinuum, v ktorom sa udalosti dejú v zjavne nenávratnom poradí“. Meraním času sa tiež zaoberajú hlavne vedci a technici a v minulosti bolo prvotnou motiváciou pre astronómiu. Čas má tiež značný sociálny význam, ekonomickú („čas sú peniaze“) a tiež osobnú hodnotu, ak si uvedomíme jeho obmedzené množstvo počas ľudského života. Čas bol vždy dôležitou témou pre spisovateľov, umelcov a filozofov. Jednotky času zodpovedajú dĺžke trvania udalostí a intervalom medzi nimi. Pravidelne sa opakujúce udalosti a objekty so zjavne pravidelným pohybom slúžili dlho ako štandardy pre jednotku času. Medzi takéto javy patrí pohyb Slnka po oblohe, fázy Mesiaca a kmity kyvadla. Pred relativistickou fyzikou Alberta Einsteina sa s časom a priestorom zaobchádzalo ako s oddelenými rozmermi; Einstein spojil čas a priestor do časopriestoru. Einstein ukázal, že ľudia cestujúci rozličnými rýchlosťami namerajú odlišné časy udalostí a vzdialenosti predmetov, hoci sú tieto rozdiely malé pre rýchlosti pohybu pozorovateľa menšie ako blízke rýchlosti svetla. Mnohé subatomické častice existujú iba určitý zlomok sekundy v laboratóriu v relatívnom pokoji, ale iné, cestujúce rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla sú detekované po dlhšiu dobu a väčšiu vzdialenosť, ako by sme očakávali. Podľa špeciálnej teórie relativity vo vysokorýchlostnom referenčnom rámci častice táto existuje po rovnako dlhú dobu ako zvyčajne a vzdialenosť, ktorú prekonala je taká, akú by sme pri danej rýchlosti očakávali. Vzhľadom na referenčný rámec v pokoji sa zdá, že sa pre ňu plynutie času „spomalilo“. Vzhľadom na vysokorýchlostnú časticu sa zdá, že sa vzdialenosti skrátili. Aj v Newtonovských termínoch času môžeme uvažovať štvrtý rozmer pohybu; ale Einstein ukázal, ako je možné zmeniť („warp“) časové a priestorové miery pomocou vysokorýchlostného pohybu. Einstein: Zmysel relativity (1968): „Dve udalosti odohrávajúce sa v dvoch bodoch A a B systému K sú súčasne prebiehajúce, ak sa zdá, že sa odohrávajú súčasne pri pohľade zo stredového bodu M intervalu AB. Čas je potom definovaný ako súbor indikácií podobných hodín, vzhľadom na K relatívne v pokoji, ktoré rovnakú udalosť zaznamenávajú simultánne.“
[upraviť] Názory na čas[upraviť] AristotelesČas je podľa Aristotela podmienka pohybu. Je to miera pohybu podľa zásady "predtým a potom". Miera všetkého pohybu, ktorá sa orientuje podľa pohybu planét. Čas je tam, kde je skôr a neskôr. Tak ako sa priestor viaže na skutočné bytie vecí tak sa zasa čas viaže na jeho pohyb: čas je niečím na pohybe. [upraviť] Antický atomizmusPodľa antického atomizmu čas a pohyb považovali atomisti za zložený z atómov, a to asi pretože presun musel u nich znamenať vždy vlastne preskok z jednej elementárnej pozície do druhej, čo vedie k pojmu elementárneho časového intervalu (nemožno rozoznať menší časový interval ako ten, v ktorom sa odohrá jediný taký preskok) a k pojmu maximálnej rýchlosti (tej, ktorou sa pohybuje teliesko, ktoré v každom nasledujúcom okamihu prechádza ďalším a ďalším priestorovým elementom, zatiaľ čo všetky ostatné stupne rýchlosti znamenajú zotrvávavnie v nasledujúcich elementoch počas viacerých časových elementov). [upraviť] FyzikaČas je vo fyzike charakteristika hmotných objektov určujúca následnosť udalostí. [upraviť] KantČas je podľa Kanta apriórna nazeracia forma, čisto formálna podmienka poznania, ktoré zabezpečuje jeho všeobecnosť a nevyhnutnosť. Čas je čistým obrazom všetkých predmetov zmyslov vôbec. [upraviť] NewtonČas podľa Newtona je absolútny a vo všetkých sústavách súradníc plynie rovnako. [upraviť] Pozri aj[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
|